Každému však treba klásť tie, ktoré sú pre neho najnepríjemnejšie. A hlavne, čakať a naliehať na konkrétnu odpoveď. Odpovedať je totiž povinnosťou každého verejného činiteľa. Jednu otázku by som dal všetkým rovnakú - Prečo ste sa dali na politiku? By som bol zvedavý, koľkí a ktorí z nich by odpovedali - pre peniaze.. Asi ani jeden. Okrem tejto „pre všetkých" existujú také, ktoré by mali jasného adresáta.. Napríklad : Hocijakého ministra by som sa spýtal na hocijaký tender v jeho rezorte.. Borisa Zalu jednoducho a stručne - How are you?, Rafaela na podpis, Slotu na kresťanskú lásku k blížnemu - homosexuálnemu - svojmu, Mikuláša na ukončenie politickej kariéry, Fica na November 89, Mikloška na „úspešné" prezidentské voľby, Martinákovej na nenaplniteľné ambície, Sulíka na voľby 2010, Kaliňáka na Tupého, Gašparoviča na... hmm, toho radšej na nič..
(mimo politikov) Rovnako na nič by som sa nepýtal ani športovcov. Alebo iba pár z nich, ktorí už dokázali schopnosť komunikácie. Naopak, takého doktora Iľka, by som sa spýtal na zodpovednosť pri predpovedaní počasia, Rozborila na priateľstvo, Fialovej na moderovanie, No name na texty, Kramára na sliz, Skrúcaného na improvizáciu, novinárov na objektivitu, policajtov na úplatky, taxikárov na najkratšiu cestu...
Dobrá otázka si zaslúži odpoveď. Bez nej ani otázkou nie je. A už vôbec nie dobrou.. Naučme sa teda klásť dobré otázky, pozorne počúvať odpovede a nenechať sa klamať.
