Veľmi jednoduchým riešením sa mi javí zriadenie Múzea voskových figúr politickej elity na Slovensku. Minulej, súčasnej a pravidelným aktualizovaním aj nasledujúcej. Mohlo by to byť miesto, kde sa stretnú ľudia s rozličnými politickými názormi, bez politických názorov, ľudia, ktorí obvykle múzeá nenavštevujú, turisti.. Starí aj mladí. Jedni zo zvedavosti, druhí s konkrétnym zámerom. Išlo by totiž o múzeum interaktívne. To znamená, že vystavených exponátov by nebolo zakázané sa dotýkať ale naopak, v prípade záujmu aj priamo konkrétny kus upravovať. Každý návštevník, by si mohol kúpiť „10 sekúnd ohňa", ktorým by upravil konkrétnu časť konkrétneho politika. Na druhej strane, prejaviť svoju náklonnosť k danému človeku by tiež nebolo problémom. Do kasičky pri nohách by sa dal vhodiť dobrovoľný príspevok na nový - napr. nos ministra Kaliňáka.. Prípadne by sa dali poštou posielať sviečky, ktoré by inak vyhoreli častokrát bez ďalšieho významu.
V čase krízy je dôležité upozorniť na fakt, že navrhovaný projekt je aj ekonomicky výhodný. Vytvorili by sa pracovné príležitosti - výtvarník, strážnik, predavačka lístkov, upratovačka...-, z nájomného by sa pokryli náklady na správu nehnuteľnosti, kde by múzeum sídlilo, zvýšili by sa príjmy firmám, obchodujúcim so sviečkami a pod.
Táto myšlienka nie je ešte ani zďaleka prepracovaná. Ostáva množstvo otázok nezodpovedaných. Napríklad, podľa akého kľúča by sa vyberali kandidáti.. Alebo, ktorý z ich nesmrteľných výrokov či skutkov by bol spomenutý na stojane vedľa nich. Som však presvedčený, že prípadnej realizácií podobné otázky nebudú stáť v ceste..